Meče s trojuholníkovou hlavicou z územia Slovenska

Včasnostredovekým mečom z územia Slovenska nebola v posledných rokoch venovaná komplexnejšia publikácia ani veľká pozornosť. Okrem niektorých notoricky známych nálezov (napr. Blatnický meč), nie je z nášho územia v povedomí laických záujemcov mnoho iných, konkrétnych exemplárov.

Vzhľadom na obsiahlosť témy i osobné preferencie sa v krátkom článku zameriame na meč konkrétneho typu (Petersen H/I) z územia Slovenska.

Meče Petersenovho typu H

Petersenova typológia mečov je najznámejším a pravdepodobne jedným z najrozšírenejších spôsobov triedenia včasnostredovekých mečov. Jan Petersen publikoval v roku 1919 prácu „De Norske Vikingesverd“, v ktorej roztriedil včasnostredoveké meče do 26 typov na základe tvaru a zdobenia hlavíc a priečok týchto mečov. Pri problematicky zaraditeľných exemplároch vyčlenil 20 špeciálnych typov. Základné typy boli označené písmenami, A až Æ, no Petersen navyše tieto meče roztriedil do 7 skupín, I-VII, podľa ich chronologického zaradenia. (Košta – Hošek 2014: 30)

Obr. 1 Schéma Petersenovej typológie mečov s typickými formami a vyznačením chronologického rozšírenia jednotlivých typov. Zdroj: Pierce 2002: 18-19

  Podľa Petersena je možné hľadať pôvod typu H v jeho vývoji z typu B, ktorý pretrvával prevažne v 8. storočí a vyznačoval sa korunou hlavice trojuholníkového tvaru, pričom celá koruna bola nasadená priamo na tŕni a bola vyrobená zo železa, bez dodatočnej dekorácie. Petersen kladie výskyt typu H od polovice 8. storočia do 10. storočia, prípadne v niektorých regiónoch dokonca do polovice 11. storočia. (Pierce 2002: 17)

V Petersenovej štúdii (De Norske Vikingesverd) bol typ H zastúpený najčastejšie zo všetkých typov, pričom štvrtina z týchto exemplárov disponovala jednobritými čepeľami. Hlavica je dvojdielna, pričom koruna hlavice je trojuholníkového tvaru. Priečka a báza hlavice typu H sú široké a eliptického prierezu, najširšie sú v strede, odkiaľ sa stenčujú smerom k ostriam čepele. Narozdiel od predchádzajúcich typov sa typ H vyznačuje častou povrchovou výzdobou z farebných kovov, prevažne paralelne uloženými drôtikmi, ktoré tvoria geometrické vzory za pomoci kontrastu rozličných kovov. Narozdiel od typu B je koruna hlavice k báze hlavice uchytená pomocou nitov (namiesto priameho uchytenia na tŕň rukoväte). (Pierce 2002: 17)

Medzi meče s podobnými znakmi a trojuholníkovou hlavicou zaradil Petersen aj typ I, ktorý označil za dôsledok vývoja typu H prevažne v 2. polovici 9. storočia. Napriek vysokej podobnosti s typom H je podľa Petersena možné odlíšiť typ I tenšou a nižšou podstavou hlavice a priečkou. Kým šírka podstavy hlavice typu H môže dosahovať 3,6 cm, pri type I sa pohybuje v rozmedzí 1,8 cm – 2,3 cm, obvyklá výška je 1 cm. (Androshchuk 2014: 57-58) (Pierce 2002: 17)

V nedávnej minulosti vznikla snaha rozdeliť typy H a I na pevnejšom základe, analýzou konštrukcie hlavice. V práci Weapon Investigations. Helgö and the Swedish Hinterland (2005) predstavili Bergman a Arrhenius meče z Birky, ktoré boli podrobené skúmaniu za pomoci röntgenu. Kým meče so širšou podstavou hlavice (do 3,6 cm), spadajúce do Petersenovho typu H, mali korunu hlavice k podstave uchytenú 2 nitmi, meče zodpovedajúce typu I na tento účel využívali 1 nit v tvare obráteného písmena „U“.  Táto metóda sa však skúmaním exemplárov z iných lokalít ukázala ako neadekvátna, keďže typ uchytenia koruny hlavice sa neukázal závislým výlučne od rozmerov podstavy hlavice a priečky. (Androshchuk 2014: 57-58)

Androshchuk berie tieto zistenia do úvahy navrhuje zlúčiť Petersenove typy H a I, rovnako ako aj špeciálny typ 20 (Petersen tomuto typu pričlenil 3 meče, ktoré sa od typov H/I odlišovali len absenciou koruny hlavice) do jedného typu H/I. Za dôvod udáva nepatrné rozdiely medzi týmito typmi a nejednoznačnosť pri spôsobe uchytenia hlavice. (Androshchuk 2014: 60) Tento názor si osvojili súčasní bádatelia, označením typu H/I alebo označením „meče s trojuholníkovou hlavicou“.

Exempláre z územia Slovenska

Na území Slovenskej republiky sú dodnes známe nálezy štyroch mečov, ktoré je možné zaradiť k typu H/I. Sú to meče zo Skalice, Smoleníc, Žabokrekov a Nitry – Martinského vrchu.

Tab. I Porovnanie rozmerov mečov typu H/I zo Slovenska (pri ktorých sú dostupné ich údaje)

Karolínsky meč zo Smoleníc

Meč bol objavený amatérmi pomocou detektoru kovov a následne bol poskytnutý na dokumentáciu Archeologickému múzeu SNM. Nález bol podľa vlastníkov učinený na juhovýchodnom svahu vrchu Záruby, asi 1,2 km severozápadne od hradiska Molpír pri Smoleniciach. (Turčan 2011: 129)

Obr. 2 Rukoväť meča zo Smoleníc. Zdroj: Turčan 2011: obr. 3

Nález bol v čase dokumentácie zachovaný s lokálnou koróziou a výraznejším poškodením hrotu. Meč má celkovú dĺžku 94,1 cm. Hlavica meča je dvojdielna, pričom koruna hlavice je trojuholníková, zužujúca sa k vrcholu a zdobená desiatimi vertikálnymi rebrami. Jej šírka je 6,7 cm a výška 1,9 cm. Báza hlavice má rovnako ako základňa koruny šošovkovitý prierez a je zdobená pozdĺžnym rebrovaním a členená na tri polia, jej šírka je 7,2 cm a výška 1,7 cm. Koruna a báza hlavice sú spojené pomocou nitu v tvare prevráteného „U“, pričom v báze hlavice sa nachádzajú 3 otvory (1 v strede na tŕň rukoväte a 2 symetricky po bokoch na nity). Tŕň rukoväte je pozdĺžny a prechádza z hlavice cez priečku, za ktorou sa mení v čepeľ. Priečka je šošovkovitého tvaru a plastickým horizontálnym rebrovaním delená na tri časti a relatívne krátka, len 8,0 cm. Čepeľ je symetrická, s ostrím na oboch stranách, dlhá 79,2 cm. Nález mal váhu 1192,27 g. V strede čepele sa nachádza krvný žliabok, ktorý nesie stopy damaskovania. (Turčan 2011: 129-131)

Obr. 3 Nákres a fotografia meča zo Smoleníc. Zdroj: Turčan 2011: obr. 2

Turčan tento meč na základe horeuvedených údajov radí k typu H podľa Petersena a ku Kombinationstyp 5, Varianta 1 podľa Geibiga. Podľa Ruttkayovej typológie je meč možné označiť ako typ II. Keďže vzhľadom na okolnosti nálezu absentujú informácie o bližších nálezových okolnostiach, meč je možné datovať predovšetkým na základe jeho zaradenia k určitému typu v konkrétnej typológií.  (Turčan 2011: 131)

Skalický mohylník

Na mohylníku v Skalici bolo objavené väčšie množstvo mohylových hrobov. V mohylovom hrobe č. 22 boli objavené 2 hroby, pričom v hrobe č. 1 sa nachádzal aj meč typu H. Podľa Budinského-Kričku sa jedná o meč značne podobný meču z hrobu 223/51 zo Starého Města. (Budinský-Krička 1959: 27)

Priečka i báza hlavice  je šošovkovitého tvaru, na oboch stranách zúžená. Koruna hlavice je trojuholníkového, respektíve homolovitého tvaru. Hlavica i priečka sú zdobené tauziou, jemnými husto osadenými zvislými (pravdepodobne mosadznými) drôtikmi. Na hlavici boli objavené stopy vlnenej tkaniny a na čepeli pozostatky drevenej pošvy s náznakom plechového obalu. (Budinský-Krička 1959: 27)

Obr. 4 Meč z mohylového hrobu č. 22 zo Skalice. Zdroj: Budinský-Krička 1959: taf. XXXII

Celková dĺžka meča je 96 cm, pričom priečka je dlhá 8,9 cm, široká 2,1 cm a vysoká 3,5 cm. Hlavica má výšku 4,8 cm, dĺžku 7,3 cm a šírku 3,8 cm. Čepeľ dosahuje pri priečke šírku až 6,3 cm. (Budinský-Krička 1959: 89-90)

V hrobe číslo 1 sa okrem meču našiel aj fragment zlatého pliešku, nôž a zvyšok z vedierka. Zlomok zlatého pliešku pochádzal pravdepodobne z gombíka a bol zdobený granuláciou, ktorá tvorila trojuholníkové plôšky so zrnitostou medzi nimi. Torzo noža bolo dlhé 13,7 cm a nachádzali sa na ňom pozostatky drevenej rukoväte.Z vedierka sa zachovali železné kovania. (Budinský-Krička 1959: 89-90).

Obr. 5 Hlavica meča z mohylového hrobu č. 22 zo Skalice. Zdroj: Budinský-Krička 1959: taf. XXXII

Žabokreky

V obci Žabokreky, v okrese Martin bol v polohe „Na mohylku“ v roku 1871 vykopaný kostrový hrob, ktorý obsahoval meč. (Ruttkay 1975: 195) Hrob okrem meča obsahoval tiež dve dlhoramenné ostrohy a sekeru s ostňami pri násadnom otvore. (Eisner 1933: 260)

Meč je jednoručný s dvomi ostriami  a dvojdielnou hlavicou. Báza hlavice má obdĺžnikový pôdorys so zaoblenými rohmi a koruna hlavice je trojuholníková. Dekorácia hlavice spočíva v dvoch žliabkoch, ktoré ju rozdeľujú na tri časti. Priečka je obdĺžnikového pôdorysu so zaoblenými rohmi a čepeľ sa zachovala v dvoch fragmentoch. V žliabku čepele je viditeľné damaskovanie, ktoré tvorí jadro čepele, kým ostria meča sú naň navarené. (Ruttkay 1975: 195)

Obr. 6 Meč zo Žabokrekov v okrese Martin. Zdroj: Ruttkay 1975: abb. 3:2

Nitra – Martinský vrch

V lokalite Nitra na polohe „Martinský vrch“ bol v hrobe 3/54 objavený meč s dvomi ostriami a dvojdielnou hlavicou. Báza hlavice je obdĺžniková a koruna hlavice má trojuholníkový tvar. Koruna hlavice je údajne zdobená tauziou z drôtu zo žltého kovu. Priečka meča je krátka, šošovkovitého pôdorysu. (Ruttkay 1975: 164)

Obr. 7 Meč z Nitry – Martinského vrchu. Zdroj: Točík 1963: obr. 201

Záver

Na záver je možné poukázať na problematickosť radenia nálezov ku konkrétnym typom a menšie, či väčšie odchýlky medzi jednotlivými exemplármi, ktorými sa vymykajú z rozmedzí definovaných pre konkrétny typ. Ďalšou komplikáciou je neúplnosť dostupných údajov, ako vplyvom nedokonalej štúdie nálezov v minulosti bádania, tak aj nepublikovaním, či len čiastkovým publikovaním výsledkov výskumov.

Relatívne malá vzorka „karolínskych“ včasnostredovekých mečov zo Slovenska (podľa vedomostí autora 31 nálezov, či zmienok, z toho 20 určených) a veľká početnosť neurčených alebo neprebádaných nálezov neumožňuje hlbšiu štúdiu a štatistiku k výskytu jednotlivých typov a ich špecifikám.

Štyri exempláre mečov s trojuholníkovou hlavicou predstavujú pri 31 exemplároch včasnostredovekých mečov zo Slovenska 12,9% z tohto počtu. Z počtu 20 určených mečov to predstavuje 20,0%.  Najrozšírenejším mečom zo všetkých 31 mečov je typ X, v počte 12 kusov, čo predstavuje 38,7% všetkých a 60,0% určených mečov.

Rekonštrukcia meča zo Smoleníc

Výroba rekonštrukcie meča pre potreby historickej rekonštrukcie a pre kontakt čepelí bola zadaná výrobcovi Českej republiky, Ludkovi Vobořilovi. Bola zvolená tupá čepeľ pre potreby rekonštrukcie boja a bezpečnosti. Pri čepeli bolo z finančných dôvodov a z dôvodu očakávaného poškodenia počas kontaktného boja upustené od využitia autentického materiálu, pričom namiesto damaskovania bol použitý homogénny materiál. Jadro pozostáva z homogénneho pružnejšieho materiálu a ostria sú navarené z tvrdšej ocele.

Obr. 8 Rekonštrukcia meča zo Smoleníc od Ludka Vobořila.

Rekonštrukcia má niekoľko nepresností v mierach oproti pôvodnému nálezu. Odchýlka nastala zvlášť pri žliabku meča. Pôvodne mal meč dôsledkom omylu rukoväť dlhšiu približne o 1,3 cm oproti originálu, výrobca však tento nedostatok obratom odstránil. Váha sa vplyvom doplnenia čepele o chýbajúce časti a tupému prevedeniu zvýšila oproti nálezu z 1192 na 1284 gramov. Rukoväť je drevená, ovinutá ľanovým špagátom s koženým poťahom. Bod vyváženia sa nachádza približne 14,5 cm od priečky, čo robí meč používateľsky relatívne ťažkým.

Pošvu k meču, spolu s adekvátnymi kovaniami, vyrobil Roman Král zo skupiny Vanir. Pošva má drevené jadro olepené ľanom a je potiahnutá kožou. Jej spodná časť je opatrená nákončím podľa nálezu z Lahovíc (ČR). Pre kovanú garnitúru bolo ako základ zvolené trojlístkové kovanie z Dolného Kubína. (Robak 2014: 54) Roman Král k nemu na základe jeho výzdoby dotvoril aj potrebné súčasti mečového pásu, ktoré sa dekoráciou opierajú o trojlístkové kovanie.

Obr. 9 Trojlístkové kovanie z Dolného Kubína. Zdroj: Robak 2014: tab. LII: 1

Garnitúra s trojlistým kovaním sleduje aplikáciu ako ju popisuje Ungerman na základe intepretácií starších bádateľov (Ungerman 2015: 254-261). Intepretáciu spolu s návrhom rekonštrukcie použitia poskytujú aj Košta a Lutovský. (Košta – Lutovský 2014: 73-76, obr. 40)

Obr. 10 Rekonštrukcia použitia mečového pásu (podľa Košta – Hošek 2008). Zdroj: Ungerman 2015: obr. 5: 5

Obr. 11 Prekresba mečových závesov s trojlistým kovaním podľa karolínskych iluminácií (1-3) a rekonštrukcia (4). Zdroj: Ungerman 2015: obr. 2

Obr. 12 Pošva na Smolenický meč a mečový pás od Romana Krála. Zdroj: Roman Král

1. september 2017

Michal Bazovský

Svjatogor

Literatúra

ANDROSHCHUK, F. 2014: Viking swords: Sword and social aspects of weaponry in Viking age societies. Stockholm.

BUDINSKÝ-KRIČKA, V. 1959: Slovanské mohyly v Skalici. Bratislava.

EISNER, J. 1933: Slovensko v praveku. Bratislava

TOČÍK, A. 1963: Súčasný stav archeologického bádania najstarších dejín slovenského národa. In: Archeologické rozhledy, ročník XV, sešit 5. Praha. s. 591-624

KOŠTA, J. – HOŠEK, J. 2014: Studien zum Burgwall von Mikulčice X: Early medieval swords from Mikulčice. Brno.

KOŠTA, J. – LUTOVSKÝ, J. 2014: Raně středověký knížecí hrob z Kolína. Fontes Archaeologici Pragenses, Volumen 41. Praha.

PIERCE, I. 2002: Swords of the Viking age. Woodbridge.

ROBAK, Z. 2014: Studia nad okuciami rzemeni w typie karolińskim, VIII-X wiek, II cześć. Nitra

RUTTKAY, A. 1975: Waffen und Reiterausrüstung des 9. bis zur ersten Hälfte des 14. Jahrhunderts in der Slowakei (I). In: Slovenská Archeológia, ročník 23, číslo 1. Nitra., s. 119-216

TURČAN, V. 2011: Karolínsky meč zo Smoleníc. In: Zborník SNM Archeológia Supplementum 4, Karolínska kultúra a Slovensko. Bratislava. s. 129-134

UNGERMAN, Š 2015: Mečové pásy z 9.-10. století v západní a střední Evropě (typologie, chronologie, provenience a symbolika). In: Bojná 2 – Nové výsledky výskumov včasnostredovekých hradísk. Nitra. s. 251-279